Pokašliavanie alebo zadýchavanie sa pri chôdzi po schodoch pozná z vlastnej skúsenosti mnoho ľudí. Málokto z nich však vie, že môže ísť o prvé príznaky vážnej choroby – chronickej obštrukčnej pľúcnej choroby (CHOCHP, po slovensky rozdutie pľúc). Jej poslednými štádiami sú invalidita, zaradenie do transplantačného programu a predčasné úmrtie. Pritom by mnohým stačilo len nefajčiť.

 

 

Výskyt CHOCHP tak u nás, ako aj na celom svete stále stúpa. V Česku žije okolo 800 000 ľudí s touto chorobou (diagnostikovaná a liečená je však asi jedna štvrtina), celosvetovo sa odhaduje počet pacientov na vyše 600 miliónov. Vzostup počtu prípadov zodpovedá vzrastajúcemu počtu fajčiarov. Fajčenie a choroba však majú určitý časový odstup: zmena počtu fajčiarov sa prejaví v chorobnosti touto chorobou zhruba o 30 rokov.

 

Základná príčina – dym

Najčastejšie je CHOCHP spôsobená opakovaným alebo dlhodobým vdychovaním toxických látok, predovšetkým cigaretového dymu, pričom škodlivé je aj pasívne fajčenie. Veľkú rolu tu zohrávajú aj vrodené faktory, pretože CHOCHP sa objaví „iba“ asi u jednej štvrtiny fajčiarov. Existuje však aj „čisto genetická“ forma tejto choroby, keď majú disponovaní jedinci zníženú tvorbu jedného z veľmi dôležitých enzýmov, ktorý bráni poškodeniu pľúc pri expozícii bežným škodlivinám z ovzdušia. U nich sa CHOCHP rozvinie, aj keď nefajčia a nikdy nefajčili. Táto forma je však vzácna. V ostatných rokoch sa objavujú podložené názory, že CHOCHP je spôsobená rýchlejším starnutím pľúc alebo ich poškodením v útlom (novorodeneckom) veku.

 

Varovné príznaky

Kašeľ a vykašliavanie hlienov sú prvými príznakmi. Ak sa stane kašeľ pravidelným, teda ak trvá aspoň 3 mesiace v roku počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, označujeme stav ako chronickú bronchitídu, ktorá je rizikovým faktorom pre vývoj CHOCHP (niekedy je preto označovaná ako CHOCHP nultého štádia). Najdôležitejším príznakom a zároveň problémom je dýchavičnosť. Pacienti ju obvykle opisujú ako krátky dych, pocit nedostatku vzduchu alebo kyslíka, nemožnosť sa nadýchnuť alebo ako ťarchu na prsiach či hrudníku. Spočiatku sa dýchavičnosť objavuje len pri väčšej fyzickej záťaži, pri behu, jazde na bicykli, chôdzi do prudkého kopca alebo po schodoch a pod. S postupom času dýchavičnosť prichádza aj pri obvyklých denných činnostiach: chôdzi po rovine, chôdzi dolu kopcom alebo dolu schodmi, umývaní sa, obliekaní, pohlavnom styku, chôdzi po byte, po jedle a pod. Nakoniec sa dýchavičnosť stáva trvalou a môže chorého budiť aj zo spánku.

Pre pacienta s CHOCHP môžu byť nebezpečné aj banálne infekcie, ako sú choroby z nachladenia. Dýchavičnosť sa môže zhoršiť do tej miery, že dochádza k dychovej nedostatočnosti a chorý musí byť hospitalizovaný, aby bolo dýchanie podporené prístrojmi.

 

V pokročilejších štádiách choroby dochádza k poškodeniu funkcií ďalších orgánov. Môže dôjsť k zhoršeniu vstrebávania živín z čriev a ich nedokonalému spracovaniu, čo má za následok chudnutie. CHOCHP vedie takmer u každého pacienta k ovplyvneniu funkcie srdca, ktorého činnosť sa zhoršuje. Často zisťujeme poruchy srdcového rytmu alebo aspoň zrýchlenie tepu. Zhoršením srdcovej činnosti dochádza k nadmernému zadržiavaniu tekutín v tele, ktoré sa prejavuje najčastejšie opuchmi dolných končatín.

Zhoršená funkcia pľúc má za následok znížený obsah kyslíka v krvi, ktorý je nevyhnutný pre správnu funkciu všetkých orgánov ľudského tela. Môže mať vplyv na funkciu mozgu, srdca, pečene, obličiek i iných orgánov. Často vedie k zmnoženiu krvných buniek a väčšiemu sklonu k tvorbe krvných zrazenín.

 

Ako a prečo?

Vdychovanie toxických látok, hlavne cigaretového dymu, aj v prípade tzv. pasívneho fajčenia, poškodzuje priedušky aj pľúca samotné. Steny priedušiek zhrubnú, dochádza k zmnoženiu hlienových žliazok a poškodeniu riasinkových buniek (ich funkcia tkvie v „očisťovaní pľúc“) v sliznici priedušiek. Hlavným dôsledkom týchto zmien je zvýšená tvorba hlienu, ktorý musí byť vykašliavaný, a zhoršená obranyschopnosť proti kvapôčkovým infekciám (t. j. tým, ktoré sa prenášajú vzduchom). Preto postihnutý trpí často na zápaly priedušiek, ktoré stav ďalej zhoršujú.

Poškodenie samotných pľúc je omnoho zložitejšie. Zhrubnutím prieduškovej steny a so zúžením priesvitu priedušiek dochádza pri výdychu k spomalenému prúdeniu a k zadržiavaniu vzduchu v pľúcach. Hromadiaci sa vzduch zvyšuje tlak v pľúcnych mechúrikoch a tie praskajú. Susediace mechúriky sa spájajú do veľkých dutín. To vedie k zmenšeniu plochy, na ktorej prestupuje kyslík zo vzduchu do krvi a oxid uhličitý z krvi do vydychovaného vzduchu. Preto klesá obsah kyslíka v krvi a zmenšuje sa jeho prísun k orgánom. Zároveň ubúdajú elastické vlákna, ktoré tvoria dôležitú „kostru“ pľúc. Pľúca sa preto stávajú menej pružnými, „handrovitými“, priedušky strácajú svoju oporu, pri dýchaní kolabujú a ešte viac sa zužujú. Tým sa stále viac spomaľuje prúdenie vzduchu pri výdychu. Stále väčší podiel vzduchu, ktorý mal byť vydýchnutý, zostáva v pľúcach. A tak v pľúcach zostáva viac „starého“ vzduchu, čím sa znižuje množstvo „čerstvého“ vzduchu, ktorý sa do pľúc „nezmestí“. Preto majú chorí s CHOCHP obmedzený nádych i výdych.

 

U lekára

Každý človek s dlhšie trvajúcim kašľom alebo pocitmi dýchavičnosti pri fyzickej námahe by mal vyhľadať špecialistu – pneumológa (pľúcna alebo ambulancia tuberkulózy a respiračných chorôb). Základnými vyšetreniami sú röntgen hrudníka (vykonáva sa na vylúčenie iných ochorení, ktoré môžu dýchavičnosť spôsobovať – napr. nádorových ochorení pľúc, priedušiek alebo pohrudnice, srdcového zlyhania a pod.) a spirometria (meranie základných pľúcnych objemov a funkcií). Spirometrickým vyšetrením je možné CHOCHP s veľkou určitosťou rozpoznať, a preto sa považuje za najdôležitejšie pri určení diagnózy a napokon aj pri sledovaní vývoja ochorenia, prípadne na hodnotenie účinku podávaných liekov. Dôležité sú aj ďalšie vyšetrenia, ako napr. elektrokardiografia (EKG) a echokardiografia (ultrazvuk srdca) na posúdenie srdcovej funkcie, rozbor krvi (množstvo kyslíka a oxidu uhličitého v krvi, krvný obraz a ďalšie dôležité parametre).

 

Začiatky a konce

Zdravý človek má pri dýchaní veľké rezervy. Pacient začne pociťovať dychové ťažkosti, keď funkčná kapacita jeho pľúc klesne asi na jednu tretinu. Preto prichádza veľa pacientov až v čase, keď je choroba značne pokročilá. Poškodenie pľúc, ku ktorému zatiaľ došlo, nie je možné zvrátiť a pľúca nie je možné obnoviť žiadnou liečbou (len transplantáciou). Hlavnou liečebnou snahou je uchovať to, čo zostalo, a zabrániť zhoršovaniu, teda prehlbovaniu dýchavičnosti a znižovaniu prísunu kyslíka do krvi a k ďalším orgánom.

Pacient postupne obmedzuje svoje činnosti, stáva sa invalidným, závislým od svojho okolia a po čase si vyžaduje jeho stav trvalú inhaláciu kyslíka. V pomerne zriedkavých prípadoch je zaradený na čakaciu listinu na transplantáciu pľúc. CHOCHP vedie vo väčšine prípadov k predčasnému úmrtiu pacienta.

 

BOX:

U všetkých pacientov nefajčiarov, ktorým je diagnostikovaná CHOCHP, by mal byť vykonaný test na nedostatok tzv. alfa1-antitrypsínu, čo je látka, ktorá aktívne ochraňuje zdravé pľúca pred deštrukciou. Súčasťou ochorenia môže byť aj poškodenie pečene. V tomto prípade je možné liečbou zabrániť vážnemu poškodeniu pľúc.